streda 6. júna 2012

Dôležitá úloha elít

Plinio Corrêa de Oliveira 6.5.1968

Dejiny nám ponúkajú mimoriadne dôležité ponaučenie, ktoré by si tí, ktorí premýšľajú o budúcnosti Latinskej Ameriky (a ktoréhokoľvek iného štátu - pozn.preklad.) mali uvedomiť. Toto ponaučenie znie, že krajiny, ktoré majú elity vedomé si svojej zodpovednosti sú krajiny, ktoré žiaria v dejinách a ktoré skvelo napĺňajú svoje poslanie. A naopak, národy, ktorých elity svoju zodpovednosť nepoznajú, nevyhnutne zlyhávajú a smerujú k veľkej dejinnej katastrofe. Na príkladoch rozličných národov, ich vzostupu a pádu to môžeme pekne pozorovať. Dnes, keď sa tak veľa hovorí o sociálnych otázkach, treba položiť sociálnu otázku tej najvyššej dôležitosti. Sú si elity nášho národa vedomé svojej zodpovednosti? Sú si vedomé svojho poslania? Táto téma je priširoká na to, aby som ju mohol rozobrať len pár slovami. Jestvuje pravidlo, že predpokladom elity je poznanie vlastného poslania a to by som tu chcel vysvetliť. Dôvod, pre ktorý má každá elita privilégiá a výhody nespočíva v snahe zabezpečiť jej členom pohodlný a príjemný život, ale pramení v požiadavke služby spoločnosti. A služba spoločnosti predpokladá, že elita je disponovaná prinášať obety nevyhnutné pre splnenie svojej úlohy. Dosiahnutie cieľa, ktorý elita má, vyžaduje v istom rozsahu aj nevyhnutné časné statky. Ale pomoc v temporálnych záležitostiach nie je všetko, čo sa od elít žiada. Dovolím si tvrdiť, že to nie je ani ich hlavná úloha. Hlavná úloha elity - akéhokoľvek druhu - je obetovať sa pre spoločné dobro. Toto darovanie seba spoločnému prospechu spočíva v jasnom chápaní toho, čo musí elita robiť. A čo musí robiť? Elita musí svojich členov volať k tomu aby formovali svoje životy podľa princípu francúzskeho básnika Claudela. Ten povedal, že mladosť nebola stvorená pre potešenie ale pre hrdinstvo. To isté treba povedať, s mnohými ďalšími dôvodmi o elitách. Bohatstvo a spoločenská prestíž teda nebola daná členom elity pre ich vlastné potešenie, ale preto, aby to z nich spravilo hrdinov. Ako pomoc k povzneseniu duše, ktoré je nutné k absolútnemu sebazapreniu vo vlastnom živote. Toto zrieknutie sa seba pozostáva z týchto prvkov: Člen elity je osoba, ktorá si musí byť vedomá toho, že morálka je neodmysliteľnou charakteristikou elity. Ak elita stratí zmysel pre morálku, zrieka sa svojho poslania byť brzdou každej formy amorality. Zrieka sa svojej zodpovednosti, byť spoločenskou triedou, ktorá udáva tón v spoločnosti, mravný a kresťanský tón namiesto odkresťančujúceho a pohanského, prestáva tým byť skutočnou elitou. Preto musia mať súčasné elity v Južnej Amerike (a všade inde - pozn.preklad.) fundamentálnu povinnosť reagovať na pohanské zvyky, ktoré prinášajú nahotu, korupciu a uvoľnenie mravov a tiež na spôsoby, ktoré nie sú úplne v rozpore s mravmi, ale ktoré svojou extravaganciou vedú k nedostatku vážnosti, súdnosti a dôstojnosti, ktorá umenšuje dôležitosť človeka ako pána všetkého stvorenstva a tak rebelujú proti Božím plánom. Elita musí byť spoločenskou triedou, bojujúcou proti podnecovateľom neporiadkov a vzbúr. Elita musí byť, trieda par excellence, ktorá bojuje s najväčšou pliagou dneška, komunizmom. Každý príslušník elity má povinnosť byť vojakom v boji, v krutej a otvorenej vojne nie len proti komunizmu, ale aj proti miliónu skrytých a zákerných foriem, ktoré pripravujú verejnosť na prijatie komunistickej revolúcie. Inými slovami, príslušník elity nesmie tráviť svoj čas výhradne v súkromných záležitostiach, zábave, alebo úsilí o zveľadenie vlastného bohatstva. Musí veľkú časť svojho času, zápalu a pozornosti venovať veľkým spoločenským problémom a metodicky, ochotne, uvedomelo a náležite podnikať útoky proti všetkým rozvratným činiteľom.