nedeľa, 4. marca 2012

K parlamentným voľbám


Denne sa na nás valí zo všetkých smerov demokratická stupidita; primitívne heslá, nehanební politici, prázdne sľuby a naivné tančeky pospolitého plebsu, ktorý snáď ešte stále verí, že tu o niečom rozhoduje. Kauzy a pseudokauzy, nepredstaviteľná tragikomédia s nepredstaviteľnými figúrkami a nedorobenými pokazenými charaktermi zo zle napísaného románu.

Pre kresťana, ktorý si zachoval akési vedomie tradičného pohľadu na politiku a nenechal sa podviesť vplyvom liberálnej propagandy, ktorá bohužiaľ pôsobí rovnako tak aj v samotných cirkevných štruktúrach, musí byť zrejmé, že tu nemá na výber. Aj keby mu zrovna nebolo jasné, že samotná liberálna demokracia je položená na proti-kresťanských základoch, mal byť mať jasno aspoň v tom, že politické strany, ktoré moloch demokracie zo seby vyvrhol v žiadnom prípade neponúkajú alternatívu, ale sú len súčasťou dialektického procesu prehlbovania sociálnej revolúcie.

Všetky demokratické strany sú skazené a to nielen preto, že mnohí politici zrejme nie sú viac ako len figúrkami rôznych ekonomických a tiež zločineckých skupín; ako nás o tom denne informujú - inak tiež naskrz prehnité - médiá, plné imbecilných redaktorov kladúcich tie najinfantilnejšie otázky. To však nie je všetko. Na jednej strane masa, gnostický revolučný element všeobecnej vôle a volania po mastných egyptských hrncoch a na druhej strane politické štruktúry liberálnej demokracie konštruujú zglajchšaltovaný systém, kde jeden politik je ako druhý, aspoň čo sa týka vernosti bludným liberálnym predstavám.

Možno sa v stručnosti venovať dvom stranám, ktoré sa môžu zdanlivo javiť ako hájacie kresťanské záujmy (o ostatných škoda hovoriť): KDH a KDS. Možno pritom konštatovať, že pri KDH môže ísť len o skutočne veľmi skreslené zdanie, pod arcioportunistom Figeľom, suprapritakávačom na všetky ľavicové nápady EÚ (nie nadarmo to bol verný a dobre zaplatený komisárik, ktorý držal hubu a krok, keď musel za kresťanský postoj odísť iný kresťanský liberál Buttiglione) a liberálnym revolučným krídlom Procházka-Žitňanská-Lipšic našla táto strana svoje skutočné dno. Absolútnym programom tohto lídra "pravice" sa stal gnostický materializmus par excellence. Kresťanské záujmy sú pre túto stranu len poznámkou pod čiarou na ohlupovanie voličov, pre ktoré táto strana nerobí fakticky nič. Ochranu sodomitských happeningov zabezpečovanú dobre zaplatenými Lipšicovými žoldákmi pritom za ochranu kresťanských záujmov rozhodne nepovažujeme. Ide tu napokon o celkom iný pohľad na to ako má vypadať spoločnosť, než akú predstavovalo takmer dve tisícročia v Európe pravoverné kresťanstvo, takýmto pohľadom špičky KDH opovrhujú. Neprekvapí tak tiež, že vedúce zložky KDH si nechávajú robiť marketing židovskými agentmi. Čo ešte dodávať? Obrázok KDH je v týchto pár bodoch kompletný a pre rozumného kresťana výrazne odpudivý.

Na druhej strane možno spomenúť KDS ako stranu, ktorá sa mnohým zdala byť práve tou alternatívou, ktorá naozaj oproti KDH aj ponúkala nejaký ten kresťanský program. Mnohí preto chceli voliť stranu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (už tento idiotský názov vypovedá o mnohom) - nepochybujte o tom, že autor tohto článku si myslí, že také "osobnosti" ako "spevák" Robo Papp patri do slovenského parlamentu - na ktorej kandidátke mali vrcholní predstavitelia KDS šancu byť po čase opäť zvolení za poslancov. Len tak na okraj k tomu, že nakoniec títo odstúpili z kandidátky dávno pred voľbami s tým, že oni samozrejme dopredu poznali riziká spolupráce s demokratickým klaunom Matovičom, treba uviesť, že títo sa už pred tým dobrovoľne zapojovali do jeho šaškární (napríklad stanovanie na námestí SNP). Nehovoriac, že k Matovičovi išli aj z figúrkami z OKS a časopisu .týždeň (čítaj tlačeným hnojom presadzujúcim urputne
undergroundovú protikatolícku kultúru), ktorí vždy podporovali revolučné protikresťanské prúdy. Naozaj si snáď niekto myslí, že neúčasť Martina Mojžiša v budúcom parlamente je nejakou tragédiou? Pre kresťanské záujmy určite nie. Neprekvapilo ani to, že iní poslanci, ktorí boli dlhodobými členmi OKS prestúpili na kandidátku strany SaS, teda najhoršej, najliberálnejšej a najperverznejšej politickej strany, ktorú slovenská politická scéna ponúka. Toľko ku "konzervativizmu" OKS, najvernejšieho to spojenca KDS a typickej slobodmurárskej partaje.

Vypovedá to však čosi hlbšie o podstate KDS, ktorá bohužiaľ taktiež nikdy nepredstavovala reálnu kresťanskú alternatívu; ide skrátka len o ďalšiu liberálnu stranu, ktorá možno aj reálne chce(la) hájiť nejaký ten kresťanský záujem, ale reálne je to len ďalší prvok revolučnej liberálnej scény prisahajúci oddane na mnohé liberálne výdobytky a riešiaci akurát tak liberálne pseudokauzy. Súdia ich pritom ich vlastné vyjadrenia (zvlášť úžasné výplody vychádzajú z útrob mladých KDS). Nemáme najmenšiu pochybnosť, že predčasný odchod politikov KDS a na nich naviazaných "osobností" z politiky neznamená žiadnu tragédiu, napokon ak niečo vo vzťahu ku konzervativizmu táto strana ukazovala, tak len to, že tento je dávno mŕtvy.

Situácia je teda zrejmá: politická alternatíva v rámci liberálnej demokracie pre pravoverného kresťana neexistuje, nakoľko samotná liberálna demokracia je protikresťanská a konštituuje také prostredie, ktoré je revolučné a plne v súlade s požiadavkami pozemskej obce ako ju popísal Sv. Augustín, snáď najlepší učiteľ politického realizmu. V takýchto podmienkach je tu jediná možná odpoveď, a síce nezúčastňovať sa nivelizujúceho demokratického procesu, ktorý v žiadnom prípade neprinesie nič pozitívne. Neísť k voľbám nie je žiadne fantastické riešenie, je to len prejav odporu a nezúčastňovania sa jednej z horších foriem vlády, kde voľba môže priniesť jedine negatívne dôsledky.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára